Predaj publikácií


TARANENKOVÁ, Ivana: Fenomén Vajanský : medzi ideálom umenia a ideou národa. Bratislava : Ars Poetica : Ústav slovenskej literatúry SAV, 2010. 268 s. ISBN 978-80-89283-41-5.
Monografia prezentuje názory Svetozára Hurbana Vajanského na literatúru a umenie v kontexte jeho kultúrnej koncepcie, ktorá je produktom nacionalizmu, chápaného v zmysle moderných politologických teórií ako sprievodný jav modernizácie spoločnosti v 19. storočí. Prostredníctvom analýzy Vajanského článkov z rokov 1879 - 1916 o umení, literatúre, kultúre a národe publikovaných v Národných novinách a Slovenských pohľadoch, s prihliadnutím na Vajanského korešpondenciu i iné zdroje, autorka rekonštruuje Vajanského kultúrnu a estetickú koncepciu, pričom sleduje ich prepojenosť s tradíciou slovenského romantizmu (výsledky môjho doterajšieho bádania tieto filiácie potvrdzujú), takisto si všíma konfrontácie Vajanského myslenia s alternatívnymi kultúrnymi modelmi a koncepciami národa. Sleduje aj uplatňovanie Vajanského estetickej koncepcie v kritickej činnosti a literárnej tvorbe či jeho vyrovnávania sa s diferenciačnými literárnymi procesmi, ktoré prebiehali v rámci tvorby o generácie mladších autorov („druhá vlna realizmu“, Slovenská literárna moderna), i s odlišnými estetickými riešeniami príslušníkov vlastnej generácie (P. O. Hviezdoslav, E. M. Šoltésová, M. Kukučín).

PÁCALOVÁ, Jana. Metamorfózy rozprávky (Od Jána Kollára po Pavla Dobšinského). Bratislava : Ars Poetica - Ústav slovenskej literatúry SAV, 2010. 367 s. ISBN 978-80-89283-29-3.
Monografia Jany Pácalovej Metamorfózy rozprávky (Od Jána Kollára po Pavla Dobšinského) sleduje problematiku pôsobenia rozprávky v slovenskom romantizme, materiálovo vychádzajúc z prvých intencionálnych zápisov rozprávok, z rukopisných zbierok a prameňov a tiež z knižných vydaní rozprávok v 19. storočí. V centre pozornosti je problém textácie a literarizácie rozprávok. Autorkiným cieľom bolo priebežne poukázať na dobové koncepcie rozprávky, špecifiká prístupu jednotlivých autorov k danému žánru a jeho funkčné uplatnenie v literárnohistorickom kontexte. Metodologicky dôsledne zaznamenáva jednotlivé dobové podoby transformácie rozprávkového žánru, prechod od folklórnej rozprávky k rozprávke literárnej a prienik folklórnych a literárnych javov a postupov. Precízna literárnohistorická práca interdisciplinárne zasahuje aj do oblasti dejín folkloristiky na Slovensku.

GÁFRIKOVÁ, Gizela (ed.): Posledné veci človeka. Štúdie k dejinám slovenskej duchovnej kultúry 17. - 18. storočia. Bratislava : Veda, 2010. 256 s. ISBN 978-80-224-1124-0.
Monografický súbor štúdií Memento mori - Posledné veci človeka (ed. Gizela Gáfriková) predstavuje veľmi významný príspevok k multidisciplinárnemu uchopeniu problematiky reflexie smrti ako univerzálnej hraničnej existenciálnej situácie. Vnímanie a prijímanie smrti ako fenoménu dejín kultúry je v predkladanej práci analyzované a interpretované na kultúrno-historickom materiáli slovenskej proveniencie 17. a 18. storočia, čím v nových kontextoch a rámcoch dokazuje aktuálnu súvislosť slovenskej kultúry s dobovými európskymi myšlienkovými a umeleckými prúdmi. Prácu charakterizuje nový prístup k problematike a cielený tematický záber.

VRÁBLOVÁ, Timotea: Spi v kolíske srdca môjho. Tematika narodenia Pána v cirkevných piesňach Cithary Sanctorum (1636). Úvahy k problematike témy a básnickej obraznosti.
Bratislava : Ústav slovenskej literatúry SAV, 2010. 140 s. ISBN 978-80-89454-05-1.
Monografia z oblasti hymnológie venovaná vianočnej duchovnej piesni. Autorka sa v nej pokúsila  pozrieť komplexnejšie na vianočnú kultúru cez optiku žánru duchovnej piesne, s prepojením aj na výtvarné, dramatické a hudobné umenie.

MIKULOVÁ, Marcela: Paradoxy realizmu. „Neklasickí“ klasici slovenskej prózy.
Bratislava : Veda, 2010. 256 s. ISBN 978-80-224-1153-0.
Monografický súbor štúdií o problematike realizmu v slovenskej literatúre je v poradí treťou samostatnou vedeckou knihou literárnej historičky Marcely Mikulovej, erudovanej a uznávanej odborníčky na slovenskú literatúru druhej polovice 19. storočia. State o tvorbe Martina Kukučína, Boženy Slančíkovej-Timravy, Jozefa Gregora Tajovského, Janka Jesenského, o literárnokritickej koncepcii Tichomíra Milkina, ale tiež o prístupoch Oskára Čepana opakovane potvrdzujú autorkino zaujatie o popretie výkladovej predstavy o homogénnej panrealistickej línii v slovenskej próze, s následným dôrazom na moment štýlového synkretizmu a mnohotvárnosti dobových autorských poetík. Marcela Mikulová odhaľuje a analyzuje mnohoraké protirečenia, utvárajúce obraz literatúry daného obdobia, ponúka nové pohľady, avšak s tým, že jej chápanie interpretácie vychádza z rešpektovania kategórie tajomstva, tak autora, ako aj textu.     

BAGIN, Albín: Krása približnosti.
Bratislava : Ars Poetica - Ústav slovenskej literatúry SAV, 2010. 424 s. ISBN 978-80-89283-39-2.
Výber z predčasne uzavretého literárnovedného diela Albína Bagina (1939 - 1982) predstavuje v myslení o literatúre výrazný osobnostný a dodnes stále aktuálny pohľad, ktorý čas nielen overuje, ale i potvrdzuje. Baginova interpretácia kľúčových diel a autorov slovenskej a sčasti i svetovej literatúry mala spoľahlivý základ v dôslednom scientizme, ktorý sa napájal najmä zo zdrojov ruskej formálnej školy a pražského štrukturalizmu, ktorý však A. Bagin obohacoval len na prvý pohľad protikladnou tradíciou esejizmu, najmä českého a slovenského, no tiež francúzskeho a ruského. Výber má šesť častí: K typom memoárovej prózy, K vývinu a typológii žánrov, O naturizme, Z reflexie súčasnej poézie a prózy, Literatúra a prax, Spisovateľ a slovo.
logo SAV
Ústav slovenskej literatúry SAV – facebook
Ústav slovenskej literatúry
Slovenská akadémia vied
Publikácie ústavu
Taranenkova Fenomen Vajansky
Pacalova metamorfozy
Posledne veci
Vrablova 2010
Mikulova Paradoxy
uslit.sav.sk