Francisci Rozpravky 2015
Matejov 2015
Mikulova 2015
Brtanova Zaborsky 2015
Pacalova Codexy 2015
Pamat LV Ambrus 2015
2015_Passia_Devat_zivotov
logo SAV
Ústav slovenskej literatúry SAV – facebook
Ústav slovenskej literatúry
Slovenská akadémia vied
Publikácie ústavu
Predaj publikácií


PÁCALOVÁ, Jana:  Rozprávky Janka Rimavského. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV - Ústav slovenskej literatúry SAV, 2015. 336 s. ISBN 978-80-89489-22-0.
Koncom roku 1843 napísal Ján Francisci (1822 - 1905) zbierku rozprávok Codex diversorum auctorum A, ktorú zamýšľal vydať knižne. Tlačou však nevyšla a dobové rozprávkové edície z tohto rukopisu čerpali iba minimálne. O dva roky neskôr vydal v Levoči zbierku Slovenské povesti (1845), ktorá sa svojej reedície nedočkala, a po tom, čo rozprávky z nej zaradil Pavol Dobšinský do Prostonárodných slovenských povestí (1880 - 1883), z čitateľského povedomia ako samostatná tlač vypadla. Publikácia Rozprávky Janka Rimavského , akcentujúca v názve literárny pseudonym tohto romantika, ktorým dôsledne podpisoval svoje rozprávky, po prvýkrát sprístupňuje Codex diversorum auctorum A a druhé vydanie Slovenských povestí vo vernom prepise podľa originálov. Diela dopĺňa poznámkový aparát, obrazová príloha a úvodná  monografická štúdia venovaná rozprávkarovi Jánovi Franciscimu a charakteru jeho rozprávok.

MATEJOV, Fedor: Meandre. Poézia / Próza / Kritika. Recenzenti: Tomáš Horváth, Zoltán Rédey. Bratislava : Veda - Ústav slovenskej literatúry SAV, 2015. 264 s. ISBN 978-80-88746-31-7.
Súbor textov venovaný synekdochicky slovenskej literatúre od prelomu 40. a 50. rokov po prelom 80. a 90. rokov 20. storočia. Ako témy v ňom figurujú texty M. Rúfusa, M. Válka, I. Kupca, J. Ondruša, I. Laučíka, Š. Strážaya, D. Tatarku, P. Vilikovského, A. Vášovej, M. Hamadu a i. Ich dialogickými partnermi sa v autorovom chápaní a podaní stávajú dobová ideológia, dobová kritika a kritika doby, evidentná či latentná intertextualita, segmenty výtvarného umenia, autobiografickosť, telesnosť ako základ našej existencie i „látka“ sveta. Zvolený titul Meandre evokuje utváranie, priebeh, tok, dianie umeleckého textu v jeho čítaní, chápaní a výklade a zároveň aspoň potenciálne privádza k slovu aj tie metonymické súmedznosti, dotyky a prieniky, čo toto dianie obklopujú, „energeticky“ dotujú, a tak invenčne spoluutvárajú „svet“ textu.

MIKULOVÁ, Marcela: Tri spisovateľky (Šoltésová, Vansová, Timrava). Vedeckí recenzenti: Viera Žemberová, Ján Gbúr. Bratislava : Veda, 2015. 300 s. ISBN 978-80-224-1433-3.

Aktivity ženských spisovateliek mali pre slovenskú kultúru na konci 19. storočia mimoriadny význam. Prinášali nový emocionálny i praktický rozmer do kultúrno-politického kánonu, dovtedy reprezentovanému mužmi. Vo svojich zberateľských, redaktorských a spisovateľských aktivitách sa sústreďovali na vrstvu čitateliek, ktoré zvykli čítať cudzojazyčné ženské romány - práve v nich videli budúce vychovávateľky nových generácií Slovákov v maďarizáciou ohrozovanej vlasti. Kým aktivity Šoltésovej a Vansovej sa sústreďovali na kultúrne projekty (prózy pre ženy, memoáre, časopisy, literárna kritika), o čosi mladšia Timrava sa i vďaka ich priateľskej podpore stala významnou autorkou s originálnym rukopisom, ktorej umelecký význam dosiahol európsku úroveň.

BRTÁŇOVÁ, Erika (ed.): Jonáš Záborský: Múdrosť života ve chrámových řečech. Bratislava : Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied - Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied - Slovenský komitét slavistov, 2015. 480 s. ISBN 978-80-89489-23-7

Profesionálny život spisovateľa Jonáša Záborského (1812 - 1876) bol spojený s kňazskou službou, ktorej dôležitou súčasťou bola služba slovom. Práve túto časť Záborského povolania odkrýva jeho dvojzväzková kazateľská zbierka Múdrosť života ve chrámových řečech (1853). Jej jedinečnosť spočíva v ideovom zameraní, v sústredení sa na základné „cirkevno-náboženské a mravno-praktické pravdy.“ Záborský predostiera koncept národnej výchovy s dôrazom na posilňovanie kresťanského vedomia národného celku a na cieľavedomé formovanie kresťanského konania a správania jednotlivca v rámci jeho vlastného sociálneho statusu. Text má výrazné estetické parametre, preto jeho nové edičné sprístupnenie vytvára predpoklad nielen pre objektivizovanejší pohľad na spisovateľskú osobnosť J. Záborského, ale aj na jeho aktuálne predstavenie súčasným čitateľom. Pramenná edícia sprístupňuje text v pôvodnej čiže transliterovanej podobe s obmedzením sa na nevyhnutné textové korekcie. Sprievodný aparát informuje o prameni, komentuje a vysvetľuje menej zrozumiteľné a nejasné textové miesta a upozorňuje na podstatné súvislosti.

PÁCALOVÁ, Jana: Codexy tisovské. K prameňom slovenských rozprávok. Bratislava : Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied - Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied, 2015. 223 strán. ISBN 978-80-89489-20-6.

Codexy tisovské, pochádzajúce z prvej polovice štyridsiatych rokov 19. storočia, patria k základným materiálovým prameňom pre rozprávkové edície v 19. storočí. Francisciho Slovenské povesti (1845), Slovenské povesti Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského (1858 - 1861) a Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti (1880 - 1883) priniesli rozprávky, ktoré do nich zapísali August Horislav Škultéty (Codex tisovský A), Jonatan Dobroslav Čipka (Codex tisovský B) a Štefan Marko Daxner (Codex tisovský C). Nakoľko zbierky vznikli pred prvým knižným vydaním rozprávok a pred štúrovskou jazykovou kodifikáciou, ich edičné sprístupnenie ponúka literárnym vedcom a folkloristom náhľad na podobu rozprávky pred jej kanonizovaním v tlačených edíciách, jazykovedcom zase rozsiahly materiál z predspisovného obdobia. Zámerom publikácie je zužitkovať práve tento multidisciplinárny potenciál: ponúka transkribovaný prepis rukopisu, ktorý si kladie za cieľ po všetkých stránkach verne reprodukovať originál bez redakčných zásahov tak, aby prepis simuloval čo najautentickejšiu repliku pôvodného rukopisu. Vydanie dopĺňajú základné informácie ku zbierke a edičné poznámky ku každej rozprávke zvlášť, ďalej úvodný text tematizujúci genézu prameňa, zásady prepisu, a napokon obrazová príloha.

BRTÁŇOVÁ, Erika - VANEKOVÁ, Oľga (eds.): Pamäť literárnej vedy. Jozef Ambruš. Bratislava : Ústav slovenskej literatúry SAV, 2015. ISBN
Zborník vznikol pri príležitosti 100. výročia narodenia Jozefa Ambruša (1914 - 1993), jedného z najuznávanejších odborníkov v oblasti textológie a editorstva. Poukazuje na dôležitosť a význam jeho vedeckých a editorských aktivít pre výskum a ukazuje, ako na výsledky jeho mnohostranného bádania nadväzujú nasledujúce generácie literárnych vedcov a kde, do akých problémových polí sa výskum ním sledovaných otázok situuje dnes.
Osobnosť J. Ambruša pripomína odborná reflexia jeho pôsobenia aj spomienky bývalých spolupracovníkov. Odborný a ľudský profil J. Ambruša podáva biografické kalendárium, ktorého súčasťou je aj rozhovor iniciovaný S. Šmatlákom a publikovaný na sklonku Ambrušovho života, s akcentom na moment, že na cestu za vedeckým poznaním sa nemožno vydať bez osobného zaujatia skúmanou problematikou. V štvrtej časti zborníka sú zahrnuté tri pôvodné štúdie J. Ambruša, ktoré predstavujú rozličné fázy jeho vedeckého výskumu: O vydávaní slovenských literárnych prameňov, Spor Palkovičovcov, Ján Valentini (1756 - 1812).


PASSIA, Radoslav - MAGOVÁ, Gabriela (eds.): Deväť životov. Rozhovory o preklade a literárnom živote. Odborná recenzentka: Prof. PhDr. Mária Kusá, CSc. Bratislava : Kalligram, 2015. 280 s. ISBN 978-80-8101-918-0.
Kniha Deväť životov prináša biografické rozhovory s významnými slovenskými prekladateľkami a prekladateľmi a jedným českým prekladateľom staršej generácie (Michaela Jurovská, Karol Wlachovský, Jozef Kot, Ján Vilikovský, Viera Hegerová, Jarmila Samcová, Ladislav Šimon, Juraj Andričík a Emil Charous). Publikácia poskytuje obraz o práci jednotlivých prekladateľov umeleckej literatúry a ich názoroch na rozličné praktické a teoretické stránky prekladania. Konfrontáciou ich postojov k rozličným, aj kontroverzným otázkam literárneho života, najmä v období totalitného režimu pred rokom 1989, kniha zároveň prispieva k poznaniu niektorých menej známych zákutí slovenskej literatúry a kultúry. Rozhovory pôvodne vychádzali v časopise Romboid v rokoch 2012 - 2015. Knihu edične pripravili Radoslav Passia (Ústav slovenskej literatúry SAV) a Gabriela Magová (Ústav svetovej literatúry SAV), okrem samotných rozhovorov obsahuje úvodné slovo Radoslava Passiu, anglické resumé, menný a vecný register a bibliografickú poznámku.
uslit.sav.sk