Konferencia Literatúra počas normalizácie – normalizácia v literatúre

Medzinárodná literárnohistorická konferencia s medziodborovými presahmi sa uskutoční v dňoch 23. – 24. októbra 2025 v zasadacej miestnosti Ústavu slovenskej literatúry SAV na Dúbravskej ceste 9 v Bratislave.
Literatúra počas normalizácie – normalizácia v literatúre. Slovenská literatúra: súvislosti, inštitúcie, aktéri, tvorba
„Ta normalizace ovlivnila tu kulturu ve všem všudy, myslím si, že tedy v Česku mnohem víc a mnohem hůř než na Slovensku, kde, málo platné, Miroslav Válek jako ministr kultury – nejenže to by básník, a výborný básník – asi doved posoudit, co se tak dá a nedá…“
Jiří Černý, hudobný kritik
* * *
Názov konferencie v sebe nesie istú ambivalenciu, ktorá umožňuje uplatniť pri výskume dvojakú perspektívu. Pôjde tak o slovenskú literatúru v časovom období, ktoré je v spoločenskom povedomí známe ako normalizácia, ale pôjde aj o proces normalizácie, ktorý domácu literatúru podstatne determinoval. Vzťah medzi literatúrou a týmto procesom sa dá konštruovať analogicky k už dlhšie diskutovanému vzťahu medzi spoločnosťou a režimom, respektíve mocou. Normalizáciu je potom možné chápať ako niečo literatúre vnútené, rušivý prvok v ideálnom svete vývinového samopohybu estetických štruktúr. Takým sa – po stalinistickej odbočke na prelome 40. a 50. rokov – literárna tvorba, aj na základe skúseností predchádzajúceho desaťročia (60. rokov), mohla znovu začať javiť. Alebo normalizácia predstavuje jednu z možností, zakódovanú už v predaugustovom období v mentálnej výbave niektorých aktérov literárneho poľa a v povahe či štruktúre vlastných literárnych inštitúcií, potenciu, ktorá vyšla v ústrety nespochybniteľnému vonkajšiemu tlaku poaugustovej politiky a umožnila literatúre adaptovať sa v zmenených pomeroch.
Oba prístupy sú pre organizátorov konferencie podnetné a vítané, či už sa uplatnia v podobe modelovej reflexie väčších celkov, alebo budú konkretizované prostredníctvom diela, individuálneho aktéra alebo inštitúcie. V naznačených súvislostiach môže byť produktívne uvažovať o tom, ako samotný proces normalizácie literatúry a kultúrnej sféry, ale aj iných oblastí spoločenského života, ovplyvňovala kolektívna imaginácia týkajúca sa predchádzajúcich vývinových etáp pofebruárovej spoločnosti, v akej miere napríklad osobné skúsenosti s päťdesiatymi rokmi alebo len povedomie o nich určovali postoje a správanie aktérov po roku 1968.
Konferencia poskytne medziodborový priestor pre sumarizáciu vývinu samotného pojmu „normalizácia“ a jeho vysvetľovacej sily i funkcie v rôznych obdobiach, teda vystúpeniam, ktoré priblížia prehistóriu termínu, aktuálne konceptualizácie i spoločenské povedomie o jeho obsahu – to všetko z perspektívy všeobecnej historiografie. Z oblasti literárnej histórie nás zaujímajú príspevky zamerané na širšie spoločenské rámce, v ktorých sa literatúra ocitla.
Pre literárnovedný výskum vymedzeného obdobia bude prínosná aj možnosť porovnania vlastných výsledkov s výskumom normalizačného procesu v iných druhoch slovenského umenia, v divadle, filme, výtvarnom umení a hudbe. Syntetizujúce, analytické alebo prípadové príspevky venované normalizácii v týchto oblastiach umožnia porovnať a lepšie situovať vlastný literárnovedný výskum v kontexte domáceho umenia ako celku.
Téma konferencie prirodzene pamäťovo revitalizuje kontext Československa v jeho federalizovanej podobe, ktorú práve normalizácia do určitej miery prekryla. Štátoprávne rámce vytvorili špecifickú, historicky pomerne výnimočnú a komparatívne produktívnu situáciu dvoch národných kultúr, ktoré sa ocitli v rovnakej situácii, pričom v spoločenskej pamäti sa zafixovali najmä rozdiely (pozri Jiří Černý). Tento aspekt určuje jeden zo smerov výskumu, pri ktorom spolupráca s českými literárnymi vedcami a historikmi môže preveriť a spresniť doterajšie, skôr intuitívne a empiricky formulované povedomie o problematike.
Na konferencii očakávame Vaše príspevky orientované na niektorý zo štyroch základných tematických okruhov:
1. Normalizácia: rámce uvažovania – pojmy a obsahy
* Aktuálne vymedzenie normalizácie a iných, v tejto súvislosti frekventovaných pojmov, všeobecnou historiografiou: totalita, modernizácia, režim, spoločnosť, historiografický a ideologický revizionizmus. Škálu možno rozšíriť o ďalšie, pre kontext podujatia prínosné pojmy.
* Vymedzenie normalizácie slovenskou reflexiou literatúry (história, teória, kritika): prehľad od začiatku 70. rokov po súčasnosť.
2. Vonkajšie kontexty slovenskej literárnej normalizácie
* Porovnanie so situáciou českej literatúry počas normalizácie. Možnosti literárnej a umeleckej tvorby v iných krajinách tzv. východného bloku v danom období: cenzúra, prístupnosť zahraničnej – západnej – tvorby prostredníctvom prekladov, tvorba a literárny život mimo oficiálnych štruktúr.
3. Priebeh normalizácie v oblasti ďalších umeleckých druhov (divadlo, film, výtvarné umenie, hudba)
4. Slovenská literatúra a kritika v období normalizácie
Výsledky aktuálneho výskumu literatúry v období normalizácie so zameraním na inštitúcie, aktérov a samotnú tvorbu.
* * *
Prihlášky s krátkou anotáciou príspevku (do 900 znakov) posielajte do 30. mája 2025 na adresy organizátorov organizátorov: magdalena.bystrzak@savba.sk, vladimir.barborik@savba.sk.
Konferenčné jazyky: slovenčina, čeština, po predchádzajúcej dohode možno zabezpečiť preklad synopsy referátu a tlmočenie diskusie v angličtine a poľštine.
Čas na prezentáciu príspevku: 20 minút
Vybrané výstupy z konferencie budú súčasťou monotematického čísla časopisu Slovenská literatúra venovaného normalizácii. Ak počet prihlásených presiahne časové možnosti podujatia, organizátori vyberú príspevky na základe anotácií.
Programový výbor konferencie: Magdalena Bystrzak, Alena Šidáková Fialová (Ústav pro českou literaturu AV ČR), Vladimír Barborík, Viliam Nádaskay, Radoslav Passia
Podujatie je súčasťou grantového projektu VEGA 2/0021/23 Normalizácia v slovenskej literatúre: mechanizmy, aktéri, tvorba; vedúci projektu Vladimír Barborík.