Otvorená výzva: Stroj v slovenskej poézii

Štvrtý ročník vedeckých seminárov o rôznych fenoménoch v slovenskej poézii sa bude venovať strojom. Podujatie bude príležitosťou pozrieť sa na túto tému v kontexte slovenskej básnickej spisby v rôznych ohľadoch.

Vedecký seminár Stroj v slovenskej poézii sa uskutoční vo štvrtok 6. novembra 2025  v Ústave slovenskej literatúry SAV, v. v. i., Dúbravská cesta 9 v Bratislave.
Prihlášky posielajte do 30. septembra 2025 na adresu viliam.nadaskay@savba.sk. Prijatie príspevkov vám oznámime do 10. októbra 2025.
Vybrané príspevky dopracované do podoby štúdií budú po úspešnom recenznom konaní publikované v špeciálnom čísle časopisu Slovenská literatúra.
Programový výbor konferencie: Viliam Nádaskay, Michal Jareš.
Organizačný výbor konferencie: Viliam Nádaskay, Martin Pavlov.

Uvažovať je možné v rovine zobrazovania strojov, mechanizácie a digitálnych technológií. Ide o obsiahly námet na sústredený výskum, zahrňujúci poéziu moderny a špeciálne avantgardy s jej fascináciou strojom – „Víťazí stroj, / zvíťazím i ja. Nebudem viac človekom!“ (Jožo Igaz-Biskupický) – aj strojovosťou či poéziu socialistického realizmu a jej zbožňovanie poľnohospodárskej a vojenskej techniky („do ošľahanej zadívam sa tváre, pred každým strojom, sústruhom“ – Milan Lajčiak). Rovnako však tiež zahŕňa všeobecné obrazy technológií v období exponenciálne rastúcej mechanizácie a technologizácie v spoločnosti, ale aj v každodennom ľudskom živote. Ich vrcholom môže byť tiež téma presahovania strojovosti do ľudského života s nástupom počítačovej éry po roku 1989 a s ňou spojené básnické písanie, ktorého závažnou súčasťou sú témy digitálneho sveta a z neho prebraté jazykové a tvorivé postupy. Potenciálne plodnou témou je tiež básnická recepcia technológií, postoj voči strojom – od fascinácie a vidiny nekonečných tvorivých možností k odmietaniu techniky a vnímanie jej využívania ako dehumanizujúceho a deštruktívneho.
Nebude nás však zaujímať iba kultúrnosemiotický aspekt. Téma stroja v poézii prirodzene vyzýva k prieskumu súčasnej problematiky filozofie i technických náležitostí strojového písania a jeho recepcie, ako aj kreativity umelej inteligencie či problematiky strojového subjektu. Do úvahy pripadajú aj reflexia princípov generatívneho písania z času pred strojovým písaním a reflexia roly stroja (písacieho stroja či počítača) pri básnickom písaní a jeho vplyvu na poetiku diela. Za jeden konkrétny prípad sa dá považovať moment, kedy sa sám písací stroj stáva estetikou v experimentálnej poézii Milana Adamčiaka.
Cieľom seminára je vytvoriť priestor na diskusiu nielen o prepojení technológií a poézie z rôznych teoreticko-metodologických uhlov, pričom vyššie opísané východiská nie sú definitívne. Uvítame predovšetkým príspevky, ktoré sa zameriavajú na slovenskú poéziu, ale aj na širšie poňatú poéziu v slovenčine – aj s presahmi do prekladovej poézie, piesňových textov, intermédií či špecificky elektronickej a internetovej tvorby.