Rozhýbaný modernizmus

Kolektívna monografia Modernizmus v pohybe (Bratislava : Veda, 2019), editorsky pripravená vedeckými pracovníkmi ÚSlL SAV Michalom Habajom a Danou Hučkovou, nanovo otvára tému modernizmu v slovenskej literatúre prvej polovice 20. storočia. Prostredníctvom výberových okruhov mapuje spôsoby, akými dobová literatúra v rôznych dekádach a kultúrno-spoločenských kontextoch implantovala do svojho organizmu volanie po modernosti.

Publikácia je členená na dva oddiely – I. Premeny a inovácie, II. Procesy a okolnosti, v ktorých sa prekračuje tradičný literárnohistorický rámec chronológie a dejinnej kontinuity smerom k problémovému jadru. Literárny modernizmus je vnímaný ako živý systém, dynamická a otvorená, no zároveň vnútorne rôznorodá a konfliktná štruktúra, na ktorú možno nazerať z rozličných pozícií. Textovo interpretačný prístup a výskum poetiky, obraznosti alebo tematicko-motivických komplexov pomáha identifikovať modernistické paradigmy, určiť prvky ich spoločného smerovania a postihnúť typologické podoby modernizmu, ktorých povahu a charakter zase môžeme pochopiť lepšie, ak poznáme podmienky, okolnosti a súvislosti etablovania sa modernizmu v súvekom slovenskom kultúrnom prostredí. Autorský kolektív (Karol Csiba, Katarína Cupanová, Andrea Draganová, Michal Habaj, Dana Hučková, Dagmar Kročanová, Jaroslava Šaková) sa v jednotlivých kapitolách publikácie zameral na výskum modernistických a avantgardných poetík a tendencií realizovaných tak v individuálnych autorských koncepciách, ako i v rámci literárnych skupín či autorských kolektívov spätých s rôznymi časopiseckými platformami. Predmetom ich záujmu sú tiež rôzne formy literárneho života, ako sú napríklad aktivity dobových literárnych a umeleckýc  h spolkov či modernisticky orientované časopisy v pozícii kľúčových aktérov dobovej literárnej komunikácie. Viaceré výskumné problémy napriek svojej dôležitosti boli doteraz spracované iba čiastočne (literárne spolky, literárne časopisy, modernistická a avantgardná dráma), dostali sa po roku 1989 do úzadia (DAV), alebo ostávajú otvorené novému či prehlbujúcemu čítaniu (nadrealizmus).

Monografia umožňuje vidieť modernizmus v slovenskej literatúre prvej polovice 20. storočia v nových súvislostiach a z nových uhlov pohľadu. Preveruje možnosti uplatnenia nových výkladových rámcov, s cieľom zachytiť modernitu na rovine literárnej poetiky a estetiky i dobovej kultúrnej situácie, literárnych i kultúrnych procesov a udalostí. V tomto zmysle je publikácia príspevkom nielen k dejinám slovenskej literatúry, ale tiež ku kultúrnym dejinám Slovenska.