Telo a telesnosť v slovenskej poézii (aktualizované o abstrakty príspevkov)

V Ústave slovenskej literatúry SAV na Dúbravskej ceste 9 v Bratislave sa v utorok 26. septembra 2023 uskutoční vedecká konferencia Telo a telesnosť v slovenskej poézii.

Ako v kontexte diskusie o epistéme afektu v monografii Formy afektu (The Foms of the Affects) píše literárna vedkyňa Eugenie Brinkema, telo sa do centra európskej teórie vracia ako súčasť kritiky metafyziky v devätnástom a dvadsiatom storočí. Deje sa tak vďaka filozofickým prúdom ako sú fenomenológia, freudovská a lacanovská psychoanalýza, existencializmus a autorom ako Friedrich Nietzsche, Georges Bataille, Gilles Deleuze či Michel Foucault. Paralelné a nadväzujúce skúmania telesnosti do teoretického inštrumentária západných humanitných a spoločenských vied zároveň v druhej polovici dvadsiateho storočia prinášajú feminizmy. Kľúčové v tomto kontexte je, že toto opätovné vnášanie telesnosti do európskeho teoretického myslenia malo záujem venovať sa telu nie ako metafyzickému konceptu, ale telu skutočnému. Aj preto výskumy v tomto smere, ako v úvode k Perspektívam vtelesnenia (Perspectives on Embodiment) vysvetľujú editorky Gail Weiss a Honi Fern Haber, siahajú po lexéme „vtelesnenie“ (embodiment), ktorá signalizuje, že nemá ísť o telo v metafyzickej tradícii, teda o telo ako „súčasť našej ‚zvieracej‘ prirodzenosti alebo, v súlade s karteziánskym prístupom […] ako fyzický mechanizmus “ (Weiss – Fern Haber 2014: xiii).

Súčasťou presunu akcentu na telesnú skúsenosť v rámci paradigmy telesného obratu (corporeal turn) bol rozvoj takých oblastí skúmania ako je kritická rasová teória, feminizmy, rodové štúdiá, queer štúdiá či štúdiá zdravotného znevýhodnenia, respektíve disability (disability studies). Oblasti, ktoré akcentujú telesnosť našej skúsenosti pritom vnikajú aj do úvah o literatúre. V literárnovednej slovakistike sa v tejto línii telesnosť najviac pertraktovala v nadväznosti na feministickú literárnu vedu; najmenší prienik do literárnovedných skúmaní majú zo spomenutých oblastí zas azda štúdiá disability. Tie sa sústreďujú napríklad na problém konštruovania normy v literatúre a spoločnosti: Lennard J. Davis tak uvažuje o románe ako o „forme, ktorá propaguje a symbolicky produkuje normatívne štruktúry“ (2013: 9), David Mitchell a Sharon Snyder zasa v literatúre ako takej identifikujú diskurzívnu závislosť na zdravotnom znevýhodnení. Táto naratívna protéza – ako tento fenomén nazývajú – spočíva v tom, že „zdravotné znevýhodnenie preniká literárnym naratívom jednak ako štandardná črta charakteristiky a jednak ako oportunistický metaforický prostriedok (Mitchell – Snyder 2013: 222). Podnetná sa v tomto kontexte javí aj crip teória (od cripple – ide o podobné privlastnenie si pôvodne pejoratívneho označenia ako pri queer teórii), ktorá prepája štúdiá diability s queer teóriou.

V slovenskej poézii síce zrejme ťažko hľadať také smelé privlastnenie si identity ako v básňach severoamerickej aktivistky a poetky Cheryl Marie Wade (1948 – 2013), ktoré odvrávajú ableismu a jeho „podmienkam a obmedzeniam schopných tiel“ (McRuer 2006: 40), no prizma disability má potenciál inšpirovať aj výskum slovenskej poézie a poskytnúť jej alternatívnu literárnohistorickú interpretačnú líniu. V jednom naratíve by sa tak mohla ocitnúť napríklad báseň Slepci spievajú z debutovej zbierky Janka Silana Kuvici (1936): „zrak sa nám zlomil cez vyduté sklá, / sme decká vyziable a čudácke, / stratená iskra, čo sa v raji rozbleskla.“ (Silan 1995: 106) s básňou Kripel z druhej zbierky mladého súčasného básnika Richarda L. Kramára Úchopový inštinkt (2021): „chrbtica je os / ktorú musí každá kultúra / nejako pojednať // vypadla som / z podberáka // […] // veci ktoré sú si podobné / v prírode narastú / podobné“ (Kramár 2021, nestr., zvýr. R. K.).

Tento seminár by chcel poskytnúť priestor na diskusiu o tele a poézii z rôznych teoreticko-metodologických pozícií, neobmedzujúcich sa na vyššie voľne načrtnuté východiská. Z hľadiska predmetu výskumu uvítame príspevky, ktoré sa zameriavajú na slovenskú poéziu a poéziu v slovenčine v širokom chápaní – aj s presahmi do prekladovej poézie, piesňových textov, intermédií či poézie primárne kolujúcej v komunikačných okruhoch mimo Slovenska. Okrem načrtnutých línií téma otvára priestor na debaty o takých aspektoch telesnosti v kontexte literatúry ako sú západná dichotómia tela a ducha, poézia a telo v kontexte teórie afektov, telo a emocionalita a umelecká reč generovaná neurónovou sieťou, problém krásy, normy a deviácie (objektifikácia verzus identitná výpoveď) či technologická transcendencia tela. Inšpiráciu možno nájsť aj v rozpracovaných kunsthistorických prácach, venovaných body artu (Viedenský akcionizmus, práce Mariny Abramović), v popkultúre (Genesis P-Orridge, ale aj Madonna), v komikse či tetovaní. Na opačnom konci môžeme uvažovať aj o odmietnutí telesnosti, náboženskom aj duchovnom princípe, ktorý považuje telo za hmotu v kontraste k nesmrteľnej duši (od náboženských hymnov po novodobé zen-buddhistické praktiky až po psychedeliká a astrálno-spirituálny pohľad na človeka, ducha a telo).

Seminar_Telo a telesnost_Abstrakty

Vybrané príspevky dopracované do podoby štúdií budú po úspešnom recenznom konaní publikované v špeciálnom čísle časopisu Slovenská literatúra (http://www.uslit.sav.sk/veda-a-vyskum/casopis-slovenska-literatura/zakladne-informacie/).

 

Pramene

Kramár, Richard L. 2021. Úchopový inštinkt. Bratislava: Brak.

Silan, Janko. 1995. Súborné dielo Janka Silana, 1. zväzok. Ed. Július Pašteka. Bratislava: LÚČ.

Literatúra

Brinkema, Eugenie. 2014. The Forms of the Affects. Durham a Londýn: Duke University Press.

Davis, Lennard J. 2013. Introduction: Disability, Normality, and Power. In Lennard J. Davis, ed. The Disability Studies Reader. New York a Londýn: Routledge, 1–14.

McRuer, Robert. 2006. Crip Theory. Cultural Signs of Queerness and Disability. New York a Londýn: New York University Press.

Mitchell, David – Snyder, Sharon. 2013. Narrative Prothesis. In Lennard J. Davis, ed.

The Disability Studies Reader. New York a Londýn: Routledge, 222-235.

Weiss, Gail – Fern Haber, Honi. 1999. Perspectives on embodiment: the intersections of nature and culture. New York a Londýn: Routledge.